Život Prešova
online
online
M. LAJČÁK: Bezvízový styk je cesta k zjednocovaniu Európy
02.02.2015 Bratislava
Bratislava 2. februára (TASR) - Slovensko je podporovateľom bezvízového styku s krajinami Východného partnerstva, lebo to je podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka cesta k zjednocovaniu Európy. "A tiež k tomu, ako týmto štátom dokázať, že ich Európska únia považuje za serióznych partnerov. Je to zároveň záväzok únie, ktorý jednoznačne hovorí, že ak splnia podmienky, tak dostanú bezvízový styk. Takže by to mal byť ďalší dôkaz serióznosti EÚ," uviedol v rozhovore pre TASR.
Potvrdenie liberalizácie vízového styku pre občanov Ukrajiny sa očakáva na májovom summite Východného partnerstva v Rige. Summit patrí medzi jednu z najdôležitejších agend aktuálneho lotyšského predsedníctva v EÚ. Ako poznamenal Lajčák, Gruzínsko je na ceste k liberalizácii, pričom práve májový termín je pre nich výraznou motiváciou.
Od summitu minister očakáva diskusiu, ako sa posunúť ďalej vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva, keďže s tromi z nich už únia má asociačné dohody a dohody o voľnom obchode. "Ich plnenie bude ešte chvíľu trvať, lebo ide o náročné dokumenty. Aj vízová liberalizácia prebieha, takže by som chcel počuť diskusiu o tom, čo bude nasledovať," dodal.
Asociačné dohody s Moldavskom a Gruzínskom sa parafovali na poslednom summite Východného partnerstva v novembri 2013 v litovskom Vilniuse. Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč napriek očakávaniam odmietol takúto dohodu podpísať pre Ukrajinu, čo spustilo v krajine masové protesty. K štátom Východného partnerstva patria ešte Bielorusko, Arménsko a Azerbajdžan.
Minister za dobrú vec na procese liberalizácie považuje jeho presné zadefinovanie, ktoré nedáva priestor na účelovú dezinterpretáciu. "Dotknuté krajiny presne vedia, kde sa v ňom nachádzajú, lebo existuje cestovná mapa. Takže, ak bude rozhodnutie v Rige pozitívne alebo negatívne, budú presne vedieť, prečo sa tak stalo," vysvetlil.
Neobáva sa ani toho, že by po silnejúcich hlasoch o sprísnení imigračnej politiky nebola zo strany EÚ vôľa na liberalizáciu pre Ukrajinu a Gruzínsko. Ako Lajčák poznamenal, netreba si zamieňať rozličné fakty a faktory, lebo jedna vec je bezvízový styk za účelom turistiky, štúdia či návštevy, a druhá usádzanie sa v cieľovej krajine. "Okrem toho je v kompetencii jednotlivých členských štátov EÚ prijať také zákonodarstvo, ktoré znemožní zneužívanie bezvízového styku a pobytu na svojom území. Ak by bola nejaká tendencia bezvízový režim zneužiť, ako sme to videli na príklade balkánskych krajín, tak sú nástroje a mechanizmy, ako sa tomu dá zabrániť," zdôraznil.
Potvrdenie liberalizácie vízového styku pre občanov Ukrajiny sa očakáva na májovom summite Východného partnerstva v Rige. Summit patrí medzi jednu z najdôležitejších agend aktuálneho lotyšského predsedníctva v EÚ. Ako poznamenal Lajčák, Gruzínsko je na ceste k liberalizácii, pričom práve májový termín je pre nich výraznou motiváciou.
Od summitu minister očakáva diskusiu, ako sa posunúť ďalej vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva, keďže s tromi z nich už únia má asociačné dohody a dohody o voľnom obchode. "Ich plnenie bude ešte chvíľu trvať, lebo ide o náročné dokumenty. Aj vízová liberalizácia prebieha, takže by som chcel počuť diskusiu o tom, čo bude nasledovať," dodal.
Asociačné dohody s Moldavskom a Gruzínskom sa parafovali na poslednom summite Východného partnerstva v novembri 2013 v litovskom Vilniuse. Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč napriek očakávaniam odmietol takúto dohodu podpísať pre Ukrajinu, čo spustilo v krajine masové protesty. K štátom Východného partnerstva patria ešte Bielorusko, Arménsko a Azerbajdžan.
Minister za dobrú vec na procese liberalizácie považuje jeho presné zadefinovanie, ktoré nedáva priestor na účelovú dezinterpretáciu. "Dotknuté krajiny presne vedia, kde sa v ňom nachádzajú, lebo existuje cestovná mapa. Takže, ak bude rozhodnutie v Rige pozitívne alebo negatívne, budú presne vedieť, prečo sa tak stalo," vysvetlil.
Neobáva sa ani toho, že by po silnejúcich hlasoch o sprísnení imigračnej politiky nebola zo strany EÚ vôľa na liberalizáciu pre Ukrajinu a Gruzínsko. Ako Lajčák poznamenal, netreba si zamieňať rozličné fakty a faktory, lebo jedna vec je bezvízový styk za účelom turistiky, štúdia či návštevy, a druhá usádzanie sa v cieľovej krajine. "Okrem toho je v kompetencii jednotlivých členských štátov EÚ prijať také zákonodarstvo, ktoré znemožní zneužívanie bezvízového styku a pobytu na svojom území. Ak by bola nejaká tendencia bezvízový režim zneužiť, ako sme to videli na príklade balkánskych krajín, tak sú nástroje a mechanizmy, ako sa tomu dá zabrániť," zdôraznil.
0
www.ZIVOTPO.sk
